S pani Jankou Ciberajovou, podnikateľkou z Gemerskej Polomy, trocha netradične

Prečo si sa rozhodla podnikať v tejto oblasti, mala si po kom dediť tento talent podnikania?

Aby som to od začiatku zhrnula - vyučila som sa v odbore predavač elektrotechnického tovaru čierna technika (televízory, rádiá, ozvučovacia technika, amatérsky tovar a podobne), kde som aj pracovala. Večernou formou som si doplnila vzdelanie - obchod a podnikanie.

Spomínaš si na okamih, keď si si uvedomila, že podnik bude Tvojím ďalším údelom?

Po roku 1993 sa rušil náš podnik Domáce potreby Prešov, tak som prijala ponuku istej firmy pracovať ako vedúca predajne potravín tu na dedine. Za krátku dobu firma zanikla a predajňu na dedine získala Rožňavská mliekareň, ktorá v júni 1997 tiež zanikla. Vtedy prišla ponuka od vedenia mliekarne, aby som si obchod kúpila... Nemala som potrebné financie. Rozhodovanie bolo veľmi ťažké, veď skoro 2 mil. v SK boli veľmi veľké peniaze. Rodičia a sestra Táňa, tetky aj priatelia mi finančne pomohli. Keď som sa spoliehala, že môj muž dobre zarábal, že sa bude dať splácať dlh, tak v apríli 1998 mal cievnu príhodu a odvtedy má ďalšie zdravotné problémy. Stal sa invalidným dôchodcom s málom peňazí. Asi vtedy som si uvedomila, že čo ma čaká, čo je to nemať a musieť mať..., zabezpečiť chod predajne, aby bolo dostatok tovaru, aby ľudia prichádzali a sa vracali na nákup.

Aj keď nie všetko okolo podnikania bolo veselé, vždy sa javíš ako veselý človek a znalá svojej práce, je to len navonok, či skutočnosť, alebo ako to funguje v praxi?

Veľmi ťažko som prijala fakt, že to nebude ľahké, že som na všetko ostala v podstate sama. Nebála som sa zabezpečiť tovar, získala som si veľmi dobrý kredit u 

dodávateľa. Opäť som si doplnila vzdelanie o výučný list kuchár-čašník, keďže som nemala potrebné vzdelanie. Keď sa vrátim k potravinám, po ťažkom rozhodovaní (kvôli zdravotnému stavu manžela), rozhodla som sa dať potraviny do prenájmu. Tie aj dnes prosperujú. Nechala som si Espresso Oáza, ktoré momentálne prevádzkujem a snažím sa aj s Alenou Greškovou vymýšľať rôzne akcie v obci a byť nápomocná pri obecných oslavách. Gro toho je samozrejme akcia Polomský kotlík, ktorý sa stále zlepšuje.

Ako hodnotíš ušlých 20 rokov podnikania a čo bude ďalej?

Dvadsať rokov je veľa. Podnikať som začala keď som mala 36 rokov, ani sa mi veriť nechce ako to ubehlo. „Vychovala“ som 37 predavačov – predavačky, ktoré vykonávali prax v mojej predajni zo školy v Nižnej Slanej. S mnohými sa stretávam a sú úspešné učiteľky, inžinierky aj maminy a predavačky – svoju prácu si vykonávajú zodpovedne. Zamestnala som dlhodobo aj na krátko 28 ľudí. Medzi sebou sme si vybudovali profesionálny aj priateľský vzťah. Dnes, keby som sa zamyslela čo bude, neviem jednoznačne povedať, ale kým ma zdravie, viera a optimizmus neopúšťa, budem sa snažiť ešte pracovať a podporovať projekt nájomcu Milk Agro potravín.

Chcem poďakovať mojim deťom za ich trpezlivosť a pomoc, že mi verili, že to bude niekedy dobré, mojim nebohým rodičom, sestre, priateľom za pomoc a podporu. Ďakujem všetkým minulým aj budúcim zákazníkom za to, že sa rozhodli u nás nakupovať a stráviť voľný čas.

Ďakujem.