Vianočné obdobie sa spája s rôznymi magickými úkonmi. Keďže už sme prekonali Katarínu, Martina a Ondreja, pozrime sa na ďalšie zvyky späté s nasledujúcimi dňami. Deti už túžobne odrátavajú hodiny do sv. Mikuláša. Absencia zmienok v starších prameňoch potvrdzuje výpovede najstarších obyvateľov, podľa ktorých 6. decembra deň sv. Mikuláša prebiehal bez povšimnutia. Tesne pred prvou svetovou vojnou sa začal ujímať zvyk, že sa jeden z mužských členov rodiny pristrojí za Mikuláša a obdaruje deti jablkami, orechmi a inými dobrotami.
Zásluhou učiteľov sa obdarovanie detí vžilo aj na dedinách. Najvýznamnejším a aj najobávanejším dňom predvianočného obdobia bola Lucia 13. decembra. Ako aj v iných obciach Slovenska, tak aj v gemerských, platil zákaz šiť, prať a priasť. Priadky sa neschádzali, a preto to staršie dievky využili na spoločnú zábavu. Dievky zhotovili pre mládencov pierka z rozmarínu, stužiek. Odniesli mládencovej mame na tanieri, tá na oplátku dala mäso, múku a peniaze, za ktoré kúpili dievčatá pálenku, napiekli či navarili. Spoločne hodovali, spievali, tancovali a zabávali sa. Podobne sa zabávali v Muránskej Zdychave. Luciová noc mala byť priaznivá pre rôzne magické úkony. Dievčatá hádzali večer do okien ľanové a konopné semeno, aby tieto rastliny vyrástli vysoko. Čarovania a porobenia sa všade báli. V Revúcej šťuchali sliepky ohreblom, aby dobre niesli. Noc na Luciu bola spätá so strigôňskymi čarami. V Revúcej sa hovorilo, že ak krave zabudnú dať v noci cesnak, striga na nej odletí do Budína. Ráno bola krava odviazaná a nemala mlieko. K pomôckam, ktoré mali pomôcť spoznať strigy, patril luciový stolček, pálenie triesok, odkladaných od Lucie do Štedrého večera, zatĺkanie klinca. Ráno 26. decembra na Štefana dlho pred svitaním zobudili malých chlapcov a posielali ich k susedom a príbuzným. Chlapci oznámili, že prišli polaziť, zato im v dome dali odmenu. 
Vianoce boli chápané ako prelomové dni výročného cyklu, keď noci dosiahli najväčšiu dĺžku a postupne sa skracovali v prospech svetla. Tma aktualizovala démonov, zomrelých, umocňovala pôsobivosť čarodejných úkonov. Na jednej strane sa ľudia snažili pred nimi chrániť, na druhej využiť ich pre svoje zámery. Na Štedrý deň sa rovnako ako zaopatreniu dobytka, venovala veľká pozornosť úprave stola. Prikryl sa bielym obrusom, nohy stola obtočili reťazou, aby sa rodina držala vedno, obradným pečivom bol okrúhly chlieb. Na pôstny Štedrý večer sa zapálilo svetlo až keď vyšla prvá hviezda. Božie narodenie alebo prvý sviatok vianočný bol chápaný ako počiatok nového výročného cyklu, s čím boli spojené obchôdzky mládencov. Všeobecne platila zásada, že do svitania musí byť dobytok nakŕmený a napojený, pričom aj ten, ktorý ho išiel zaopatriť musel byť sýty, aby zvieratá cez rok netrpeli hladom a smädom. Dopoludnie bolo vyhradené návšteve kostola. Na Štefana 26. decembra bola večer Štefanská zábava, ktorú v Muránskej Zdychave volali Burza, inde muzika. Na Jána 27. decembra sa už mohli zmiesť odrobinky zo stola, pozametať izba a vyniesť smeti. Všetko čo súviselo s Vianocami malo posvätný a magický charakter. Omrvinky sa odkladali na liečenie, alebo ich zaniesli do chlieva. Smeti vysypali pod ovocné stromy. Na nasledujúci deň tzv. Mladenky sa nepriadlo, pretože by sliepky neniesli. Ak pršalo, bola to predzvesť častých chorôb. Večera na Silvestra 31. decembra bola rovnaká ako na Štedrý deň. No nebola sprevádzaná obyčajovými úkonmi a nemala obradný charakter. Miestami sa mládež stretávala v kúdelných izbách a krátila si čas hrami, alebo tancom. Na Nový rok, ako aj na deň Božieho narodenia platil pre ženy zákaz vstupu do cudzieho príbytku. Blíži sa 13. december, a preto dievčatá nezabudnite na lístočky s menami budúcich frajerov, či manželov, možno sa Vám toto veštenie splní. Prajem Vám krásne a pokojné sviatky.
Mgr. Petra Oravcová