Keď sa stretnú ľudia, ktorí si rozumejú, hoci sa osobne nepoznajú, vždy je to prísľub skvelej atmosféry. A môže sa jednať o akékoľvek podujatie, inak ako fantasticky to nemôže dopadnúť. Pozvať k nám ľudí z rôznych kútov Slovenska bola výzva. Bratislava, Banská Bystrica, Moldava nad Bodvou a niekde medzi nimi my, Muránska Dlhá Lúka. Naša základná škola, malá počtom žiakov, veľká skutkami. Rozhodli sme sa zorganizovať podujatie pri príležitosti Medzinárodného dňa školských knižníc s témou „Deň Milana Rastislava Štefánika – zapojenie žiakov, učiteľov, rodičov a komunity“.
Téma nie ľahká, nie nezaujímavá, nie nudná. Ťažšie však bolo vymyslieť, ako poprepájať našich žiakov, rodičov, učiteľov, komunitu a zároveň už spomenutých cezpoľných. Takže otázka bola čo, kde, ako, kedy, s kým a prečo.
Úplne najľahší bol termín, ten bol daný – 23. október. Popoludňajší čas tiež pripadal ako jediný do úvahy. Čo? Čokoľvek, čo bude napĺňať obsah slova „multikultúrny“. To sme my. Ďalším bodom bolo miesto, kde sa podujatie uskutoční. Spôsob bol následne daný miestom. Logicky nasledoval zoznam hostí a účastníkov. A prečo? Lebo sme chceli. Naše podujatie sme nazvali „M. R. Štefánik – jeho cesta za hviezdami včera a dnes“ a zrealizovali sme ho práve včera. Tvorili ho dve základné časti. V obci sme navštívili historické budovy troch obecných kostolov a v škole sme mali pripravených viacero stánkov. V každom jednom z kostolov sme sa okrem prehliadky nádherných priestorov dozvedeli niečo, čo súviselo so životom Štefánika. Na evanjelickej fare sme mali pripravenú prezentáciu o živote tohto velikána ako študenta, publicistu, vedca a výskumníka, cestovateľa, vojaka i politika. V ďalšom z kostolov sme počúvali rómske rozprávky v slovenskom, ale i rómskom jazyku. Gitarové sólo piesne Erica Claptona zožalo veľký potlesk.
V škole už boli pripravené aktivity pre deti aj dospelých. Výtvarný stánok bol venovaný Štefánikovi ako pilotovi, žiaci sa pod vedením Adama učili kresliť model jeho lietadla. Vo vedeckom stánku sa žiaci mohli dozvedieť viac o jeho výskumníckych aktivitách. Sledovali zatmenie slnka tak, ako niekedy samotný Štefánik. V literárnom stánku sa čítali rozprávky. Maroš Balog, zakladateľ Rómskeho literárneho klubu, spisovateľ a prekladateľ, čítal v rómskom jazyku. Martin Staňo, moderátor Rádia FM, rozprávky v slovenskom jazyku. Aj literárna kapitola bola predsa súčasťou Štefánikovho života.
V hudobnom stánku sa nám predstavili žiaci Základnej školy a gymnázia s vyučovacím jazykom maďarským z Moldavy nad Bodvou spolu s pani riaditeľkou Andreou Papp. A tak, ako v minulosti rozdielny jazyk viac rozdeľoval (hoci niekedy možno aj dnes), teraz ten jazyk rómskych piesní spájal ako len mohol. Spontánne, bez strachu, krásne.
Štefánikov život bol naozaj pestrý a tvorivý, ale taký bol aj včerajšok. Tvorilo sa v ďalších stánkoch. Pri Janke Uhrinovej sa vyrábali ikebany všetkých tvarov, farieb, veľkostí i vôní. Ujo Slavo učil deti vyrábať kŕmidlá pre vtáčiky. Ako spomienky na všetky cesty za poznaním a objavovaním. Posledným stánkom bol „odkaz Štefánikovi“. Otázka bola jednoduchá – Čo by si povedal M. R. Štefánikovi, keby si ho stretol dnes?
Naplánovať a zrealizovať podujatie nie je nič zložité, ak máte okolo seba tých správnych a spriaznených ľudí. Nielen vedenie školy, predstaviteľov jednotlivých cirkví, kolegov a priateľov, rodinu, ľudí z ďaleka, ale aj samotných žiakov, tretiakov, bez ktorých by to bolo ťažšie. My však dnes už vieme, že včera neskoro popoludní odišlo do svojich domovov viac ako 80 spokojných ľudí rôzneho veku, pohlavia, pôvodu, vierovyznania, farby pleti. Ľudí, ktorí si v priebehu jedného popoludnia prešli takmer každý úsek života Milana Rastislava Štefánika.
Monika Podolinská