Rožňavsko-bystranský Dom smútku sa 20. októbra 2017 zaplnil do posledného miestečka. Prišli sa doň navždy rozlúčiť s Ondrejom Lengom, ktorý vo veku nedožitých 78 rokov zomrel 17. októbra v rožňavskej nemocnici. Pri katafalku bohatom na vence a kytice boli jeho najbližšia rodina - manželka Mária, dcéra Ivona a syn Miloš, ktorých sprevádzali nevesta Silvia s deťmi. Rozlúčiť sa prišiel i jeho, dnes už jediný zo súrodencov, brat Ján z Revúcej, predstavitelia obcí Rožňavské Bystré i Ochtiná a ďalší, ktorí pána Lenga poznali, bývalí spolupracovníci, spoluobčania a priatelia aj zo včelárskej obce.
Ondrej Leng sa narodil 17. 12. 1939 v Ochtinej rodičom Ondrejovi Lengovi a Márii, rodenej Hricovej. Pochádzal z robotníckej rodiny. Bol najstarší z troch bratov. Detstvo prežil v rodnej obci, základnú školu navštevoval v Ochtinej a v Štítniku.
Po skončení ZŠ sa vyučil za univerzálneho sústružníka v Dubnici nad Váhom. Potom pokračoval v štúdiu na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Košiciach, ktorú ukončil maturitou.
V roku 1959 – 61 vykonával základnú vojenskú službu v Senici. Jeho prvým zamestnávateľom boli SMZ v Jelšave. Potom pracoval u Banských stavieb Prievidza, na úseku Mier.
Od roku 1958 sa zamestnal u ŽB v Rožňave ako technológ. Na pracovisku strojárskej výroby podal aj zrealizoval množstvo zlepšovacích návrhov, za čo bol ocenený ako Zaslúžilý zlepšovateľ. Neskôr pracoval na SOU baníckom v Rožňave ako hlavný majster odborného výcviku, kde odovzdával mladým učňom svoje bohaté poznatky a skúsenosti zo strojárenstva.
V roku 1982 – 83 bol predsedom MNV v Rožňavskom Bystrom a aktívne sa zapájal do verejného a kultúrneho života v obci.
V ďalších rokoch pokračoval na SOU a priebežne si zvyšoval kvalifikáciu - pedagogické minimum na Pedagogickej fakulte v Prešove. Ako vedúci zváračskej školy absolvoval štúdium na zváračského technológa vo Výskumnom ústave zváračskom v Bratislave.
Po reorganizácii SOU pracoval na úseku strojárskej výroby na Rožňava - bani, odkiaľ v roku 1997 odišiel na predčasný starobný dôchodok.
Okrem pracovných povinností sa venoval najmä svojej rodine.
V jeho osobnom živote došlo k zmene v roku 1963, keď uzavrel manželstvo s Máriou, rodenou Gallovou. Súčasne sa presťahoval na trvalý pobyt z Ochtinej do Rožňavského Bystrého. V manželstve sa im narodili dve deti. Spoločne vychovali dcéru a syna. Ich manželstvo trvalo 54 rokov.
Na dôchodku trávil čas v kruhu svojej rodiny, tešil sa, pomáhal deťom i vnúčatám, rád pracoval v záhrade a chodil do prírody. Na stretnutiach s dôchodcami udával dobrú náladu hrou na akordeón.
Veľa času venoval svojej záľube - včeláreniu. Včeláriť začal v roku 1969. Rokmi sa v tejto činnosti stále zdokonaľoval. Študoval odbornú literatúru a spolupracoval s veterinármi. Aj preto za ním prichádzali priatelia včelári z pomerne širokého okolia. Predovšetkým mladým a menej skúseným vedel vždy poradiť a pomôcť.
S pribúdajúcim vekom sa intenzívnejšie začali prejavovať zdravotné problémy. Snažili sa ich zmierniť lekári a doma mu venovala starostlivosť manželka, syn a zdravotnícku starostlivosť mu poskytovala nevesta Silvia. V poslednom období bol viackrát hospitalizovaný v nemocnici v Rožňave i v Košiciach. V ostatnom týždni sa jeho zdravotný stav zhoršil, no prežil ho v kruhu najbližších. Po niekoľkohodinovej hospitalizácii však zomrel v rožňavskej nemocnici 17. 10. 2017.
Na bystranskom cintoríne uložili truhlu s ostatkami Ondreja Lenga za pekného jesenného a slnečného počasia. Ako keby sa príroda chcela prejaviť k nemu v tej najväčšej kráse i preto, že prijala do zeme človeka, ktorý bol celý život pracovitý, ochotný pomôcť každému v akejkoľvek situácii. Aj preto si ho jeho spoluobčania vážili a prejavovali k nemu úctu. Žil ako statočný človek a tak aj zomrel. Uctime si aj my jeho pamiatku a rozlúčme sa s ním. Spi sladko, Ondrej. Nech Ti je zem slovenská ľahká.
Včely, ktorým sa toľko pán Leng venoval, akoby vycítili, že prichodí sa aj im rozlúčiť so svojim ochrancom a tak ešte nad otvoreným hrobom poletovala jedna z nich, posadala na všetky kvety, ktoré boli vo váze pri truhle a spokojná odletela.
V tejto súvislosti dojemne vyznela pieseň Kandráčovcov Včielka, ktorou sa so zosnulým rozlúčil Stanko Ďurský z miestnej folklórnej skupiny Bystränky.
MG