V evanjelickom kostole v Brdárke okrem pozoruhodného dreveného mobiliáru, súčasťou ktorého je oltár, kazateľnica a dvojboká drevená empora s maľovanými biblickými výjavmi nájdeme aj mimoriadne zaujímavý historický organ. Je to drobný pozitív s jedným manuálom bez pedálu, vo všetkých častiach pôvodný, s piatimi sekciami píšťal, uložený v skrini zdobenej bohatou neskorobarokovou rezbou a pestrou polychrómiou, v ktorej prevažuje šedozelené a červenohnedé mramorovanie. V organovej skrini sa zachoval latinský nápis:
Factum per me DanIeLeM WaLLaChI In Monte S Georgii et erectum Diebus Novembris (v preklade: Vyhotovil ma Daniel Wallachy zo Spišskej Soboty a postavil v novembri 1762). Podľa tohto písaného dokumentu s chronogramom nástroj vyhotovil v roku 1762 Daniel Wallachy, organár zo Spišskej Soboty (v minulosti Georgenberg. resp. Mont St. Georgii, maď. Szepesszombat). Nástroj má teda už viac ako 250 rokov.
V ozdobnej kartuši nadstavca organovej skrine je citát z Biblie: LAUDATE EUM IN TUBIS ET ORGANO PSAL. CL. (v preklade: Chváľte Ho trúbami a organom, Žalm 150)
Vďaka tomu, že sa organ zachoval prakticky kompletný a v intaktnom stave, ako aj vďaka svojej zvukovej výbave (5 znejúcich registrov, Tremulant a „bubny“) a pôvabnej architektúre skrine, je po kompletnej obnove ukážkovým príkladom barokových pozitívov na Slovensku a zároveň reprezentatívnym dielom svojho autora. Podľa organárov Mgr. Ing. Mariána Mušku a Ing. arch. Mgr. art. Romana Mušku, ktorí nástroj reštaurovali, je to jediné kompletne zachované dielo D. Wallachyho na Slovensku a jeden z najcennejších nástrojov svojho druhu na našom území.
V roku 1999 bol začatý organologický prieskum nástroja a vypracovaný návrh na jeho obnovu. Po demontáži bol prevezený do Organárskych dielní v Žiline, kde sa začali prvé práce na jeho obnove. Pre nedostatok finančných prostriedkov boli práce zastavené a nástroj bol uložený v dielňach. Vďaka grantu z Ministerstva kultúry SR bola v roku 2009 reštaurovaná organová skriňa a rezbárska výzdoba reštaurátorkou Andreou Dobošovou z Bratislavy. Až v roku 2015 bolo možné pokračovať v reštaurovaní nástrojovej časti vďaka ďalšiemu grantu z Ministerstva kultúry SR. Napriek tomu, že výška pridelených prostriedkov nebola dostatočná, bola urobená podstatná časť prác, aby bol organ funkčný. Po prevoze do kostola v Brdárke v decembri 2015 bol opätovne zmontovaný na pôvodnom mieste, zostavený do celku, naintonovaný a naladený. Chýbajúce finančné prostriedky pre reštaurátorov poskytli Združenie právnických a fyzických osôb Gotická cesta Rožňava a Združenie pre záchranu kostola v Brdárke, o.z.
Reštaurovanie tak starého nástroja si vyžadovalo náročné pracovné postupy – od vyčistenia stáročných depozitov prachu a iných nečistôt, cez konzerváciu a petrifikáciu drevených častí a výrobu chýbajúcich a úplne zničených drevených píšťal, odhrdzenie kovových častí, vyčistenie cínových píšťal a výroba chýbajúcich, nové kožovanie klinových mechov, opravu a rekonštrukciu zničenej klaviatúry s doplnením chýbajúcich častí, obnovu a opravu tónovej a registrovej traktúry, Tremulantu a bubnov až po kompletizáciu nástroja so skriňou a následnú montáž v kostole. Špeciálnou a pre hudobný nástroj dôležitou činnosťou bola obnova pôvodného zvukového obrazu a umelecká intonácia so snahou zachovať originálny barokový zvukový obraz, jasný, svieži až priebojný tón. Podľa reštaurátorov - organárov je zvuk brdárskeho organa na taký malý nástroj nezvyčajne silný, žiarivý, striebristý (kovové registre), u drevených registrov je tón mierne zamatový s jasným alikvótnym zafarbením.
Od polovice 18. storočia až do polovice 20. storočia tvoril brdársky organ neodmysliteľnú súčasť hudobnej kultúry v malebnej dedinke na Gemeri – Brdárke. Potom sa na dlhé desaťročia odmlčal. Združenie Za záchranu kostola v Brdárke o. z. sa bude naďalej snažiť o jeho sfunkčnenie a oživenie pre bohoslužobné účely, ale aj o prezentáciu jeho čarovných tónov na organových koncertoch lokálneho, príp. celoslovenského významu určených pre širokú verejnosť i odborníkov z oblasti hudobnej vedy.
Edita Kušnierová
Fotografia: M. Detko