V piatok 13. októbra 2017 o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční prezentácia s tvorivou dielňou zameraná na belujské hrnčiarstvo. Podujatie vzniká v spolupráci s manželmi Drímajovcami z Beluje (okres Banská Štiavnica), ktorí sa venujú výskumu pomerne neznámeho, no pozoruhodného typu hrnčiarstva. Podujatie podporila Nadácia Poštovej banky.
Pripravované podujatie pozostáva z dvoch častí. Na úvod sa návštevníkom formou projekcie krátkeho filmu s odborným výkladom priblíži belujská hrnčiarska dielňa z historického, estetického a technologického hľadiska. Súčasťou projekcie je ukážka tradičného výrobného postupu tvarovania nádoby na hrnčiarskom kruhu. Po prezentácii nasleduje praktická časť, v ktorej si účastníci môžu vyrobiť ukážkové predmety z hrnčiarskej hliny, ktoré si následne vyzdobia tradičnou technikou rytia a maľovania, ktorá sa používala v Beluji. Účastníkmi vytvorené diela sa stanú vlastníctvom ich autorov. Vstupné na podujatie je dobrovoľné.
Beluj je hontianska obec, ležiaca na okraji okresu Banská Štiavnica, tiahnuca sa popri belujskom potoku v plytkej doline južne od bájneho vrchu Sitno. Obyvatelia Beluje sa v minulosti živili hrnčiarstvom, okrem iného. Najstarší písomný záznam o hrnčiaroch v Beluji je z roku 1635. Názov obce Beluj odvodzoval Andrej Kmeť od slovanského výrazu pre označenie “biela” a to zrejme podľa výskytu bielej hliny v chotári Beluja. Výrobky tunajších hrnčiarov sa vyznačovali kvalitným, neraz veľmi tenkým črepom a boli v širokom okolí veľmi žiadané. Povozníci ich rozvážali do širokého okolia a predávali na jarmokoch. Okrem hlineného riadu na bežné kuchynské účely varenia, pečenia či uskladňovania potravín, tunajší hrnčiari vyrábali veľmi svojrázne dekoratívne krčahy, fľaše, či taniere, ktorých výzdoba nemá v slovenskej hrnčiarskej produkcii obdobu. Posledný hrnčiarsky kruh sa na Beluji dotočil v roku 1893, kedy zomrel posledný aktívny hrnčiar.
Mgr. Tatiana Drímaj Recká, M.A.