Mužský spevokol Dr. Samuela Daxnera z Tisovca, ktorý v týchto dňoch oslavuje 140. výročie svojho vzniku, patrí medzi najstaršie spevokoly na Slovensku, ak nie je vôbec najstarší tohto druhu, existujúci nepretržite od svojho založenia až dodnes a kontinuita bola zachovaná počas celej jeho histórie.
V roku 1877 spevokol založil Dr. Samuel Daxner (1856-1949) advokát, národovec, verejný činiteľ, významný organizátor kultúrneho a spoločenského života, politik, publicista, osobnosť, ktorá sa v mnohom zapísala do slovenskej histórie. Miloval hudbu a spev, spieval s radosťou a s nadšením zbieral ľudové piesne, najmä tisovské, z ktorých časť neskôr vyšla v Slovenských spevoch. „Po založení nacvičovali vo voľnej prírode, v zimných mesiacoch priamo v kúrii u Daxnera. Registrovať jeho stanovy žiadal v zastúpení tohto spolku Samo Daxner úrady spolu sedemnásťkrát. Dôvodom bolo, že podľa vtedy platného uhorského práva mohol spolok začať vykonávať svoju činnosť momentom, keď požiadal úrady o registráciu stanov. Takže vždy, keď ich registráciu zamietli, podal novú žiadosť a takto mohol stále nový a vždy ten istý spolok fungovať. Dôvody odmietnutia registrácie stanov boli často pritom až absurdné – napr. na základe vyjadrenia stoličného lekára, ktorý uviedol, že „v Tisovci sú studené vetry a hmly, a keby občania spievali, ľahko by zachrípli.“ Neskôr v roku 1912 na základe stanoviska stoličného zverolekára, ktorý uviedol, že „Cestou úradnou sme sa dozvedeli, že Dr. S. Daxner má plemenného býka zo Švajčiarska, zviera divoké. Keby sa spevácky spolok povolil, tak by iste mnoho spevákov dochádzalo k majiteľovi býka a zviera bujné mohlo by mnoho štátnych občanov pošliapať. Preto sa býk ani spevácka spoločnosť nepovoľuje.“ Ako Samo Daxner zistil po vzniku 1. ČSR v knihe, ktorú viedli o gemerských panslávoch na župnom úrade v Rimavskej Sobote (a ktorú sám našiel), bol evidovaný ako „prefíkaný, rozvážny človek, ktorý iným rady dáva a prefíkane sa vždy prispôsobuje zákonom.“ (Kerecman, Peter – Maník, Rudolf: História advokácie na Slovensku, 2011). Spevokol sa dočkal schválenia až v roku 1918.
Dr. Samuel Daxner sa od založenia stal jeho dirigentom a dramaturgom, organizoval a riadil celú jeho činnosť. Spočiatku spevokol pripravoval len jednoduché ľudové piesne. Postupne pridával zložitejšie zborové skladby, komponované na texty slovenských básnikov, ktoré spracovával on sám, ale aj mnohí jeho priatelia, napr. známa osobnosť slovenskej hudobnej scény – Mikuláš Schneider Trnavský. Treba zdôrazniť, že členmi spevokolu boli väčšinou Tisovčania bez hudobného vzdelania. O to obdivuhodnejšie sú výsledky, ktoré spevokol dosiahol. Neskôr sa odvážili aj na nacvičenie operiet a opier. Veľké predstavenie zažil Tisovec v roku 1903. Dr. Samuel Daxner so svojimi priateľmi, členmi spevokolu, nacvičil Smetanovu operu Predaná nevesta. Poslovenčil text opery a jej prvé dejstvo pod jeho vedením zahrali tisovskí ochotníci. Celý projekt opery v Tisovci bol jedinečným dielom, pretože opera bola uvedená v dobe, kedy sa takéto diela v amatérskych podmienkach na Slovensku nerealizovali. V roku 1907 Dr. Samuel Daxner pripravil a realizoval operu Viléma Blodka V studni a mal veľkú zásluhu aj na založení tamburášskeho orchestra. Tento založil na podnet svojho syna Vladimíra. Hudobné nástroje – tamburice, priniesli jeho synovia zo štúdií v Novom Sade.
Po vzniku ČSR mohol spevokol pracovať legálne a pretransformoval sa po umeleckej stránke na čisto mužský zbor. Počas tejto dlhej doby sa v ňom vystriedalo niekoľko generácií spevákov i dirigentov. V súčasnosti už dlhé roky ako desiaty dirigent zboru je Mgr. Gabriela Rufusová, ktorá v tomto roku získala Cenu primátora mesta pri príležitosti 140. výročia Mužského spevokolu Dr. Sama Daxnera za vynikajúce výsledky dosiahnuté v oblasti zborového spevu, za 30-ročné vedenie mužského spevokolu a úspešnú reprezentáciu mesta Tisovec doma i v zahraničí. Na roky prežité so zborovým spevom a spevokolom si takto zaspomínala: „Príjemne sa mi vybavujú spomienky na spevákov MSSD. A bolo ich neúrekom, ich počet je okolo 70. Ako napríklad vtipne premenúvajú skladby, že človek neraz musí loviť v pamäti skutočný názov skladby. Viem, ktorý spevák prevráti oči pri skladbe, ktorú veľmi „nemusí“, viem, pri ktorých skladbách členovia vkladajú pri nácvikoch svoje vlastné texty, na koncertoch nepoužiteľné. Vybavujú sa mi situácie, keď pri speve niektorých skladieb na nácvikoch majú potrebu sami zvýrazniť obsah skladby. Vieme všetci, ktoré piesne sú najčastejšie spievané, pri ktorých piesňach si spomíname na bývalých kamarátov – spevákov. Keď sa učíme skladby v cudzom jazyku, aké problémy nám robí text, tak si ho akože zaspievame v jazyku Tisovčana. Mäkko vyslovujeme aj tam, kde to nie je žiadúce. Je toho neskutočne veľa. Ale tiež viem, že sa dokážu obetovať, zmobilizovať, podržať sa navzájom, pomôcť si aj v osobnom živote.“
Spevokol pravidelne účinkuje pri všetkých dôležitých akciách a na spomienkových podujatiach v Tisovci a jeho okolí. V súčasnej podobe, okrem mnohých vystúpení doma, účinkoval aj v zahraničí – v bývalej Juhoslávii, v Rumunsku, Bulharsku, v Maďarsku. Uskutočnil aj niekoľko nahrávok pre rozhlas a televíziu, vydal platnu i CD nosič. Pôsobí už úctyhodných 140 rokov a za svoju nepretržitú dlhoročnú činnosť prevzal mnoho ocenení a vyznamenaní. Je tiež spoluorganizátorom prehliadky speváckych zborov dospelých pod názvom Daxnerov Tisovec a pravdaže aj jeho účinkujúcim. Tak adventný čas v Tisovci už tradične patrí zborovému spevu, v decembri 2016 sa konal už jeho 36. ročník. Tá prvá Okresná prehliadka speváckych zborov sa konala 5.12.1980 a účinkovalo na nej 5 dospelých a 1 detský spevácky zbor. Od roku 1982 nesie meno po významnej osobnosti kultúrno-spoločenského života Dr. Samuelovi Daxnerovi a tisovský spevokol je stále dôstojným držiteľom tohto mena. Pri príležitosti 120. výročia vzniku spevokolu v roku 1997 zostavila Eva Manicová, Štefan Sabó a Juraj Brož brožúru a pod názvom Spevom k srdcu – srdcom k vlasti. 120 rokov mužského spevokolu Dr. Samuela Daxnera 1877-1997 ju vydalo Mestské kultúrne stredisko v Tisovci.
21. septembra 2017 si v Tisovci slávnostne pripomínali toto 140. výročie vzniku spevokolu. Pripomienka založenia spevokolu sa začala pietnou spomienkou pri hrobe Samuela Daxnera a pokračovala stretnutím v obradnej sieni MsÚ. Podvečer sa konal slávnostný koncert spevokolu, v rámci ktorého vystúpili i hostia – Starohorský banícky spevokol Haliar a učiteľka ZŠ Dr. V. Clementisa v Tisovci Marta Svobodová.
O dva dni nato, 23. septembra, zbor účinkoval na 16. ročníku významného festivalu Ars Antiqua Europae in Via Gothica – Medzinárodná prehliadka historickej hudby na Gotickej ceste. V ranogotickom kostole reformovanej cirkvi v Čečejovciach vystupoval s programom Spevom k srdcu a zo svojho repertoáru o. i. predstavil národné piesne Bože, čos ráčil, Hojže, Bože, Doma, doma u tých mojich, Gemerská piäsniška od Tibora Lévaya, ale aj kánon Haleluja, Domine, pacem da nobis od Jakoba Christa, pieseň Leoša Janáška Láska opravdivá, ruskú pieseň Večerný zvon, či Zbor Židov od Giuseppe Verdiho. Ako hosť so sprievodom klavíra Milana Matuchu sólistka Marta Svobodová zaspievala skladby Giuseppe Giordaniho, Césara Francka a Giulia Cacciniho. Pod krásnymi, reštaurovanými a zachovalými freskami tohoto malého, ale historicky významného kostola si diváci a poslucháči krásneho zborového spevu nielen odnášali príjemné zážitky, s uznaním kvitovali kvetinové dary miestneho farského úradu i pozornosti v podobe malých upomienkových predmerov od usporiadateľa festivalu Gemerského osvetového strediska v Rožňave, ale aj v duchu i nahlas blahoželali spevokolu k jeho významnému výročiu a popriali mu ešte veľa úspešných rokov pri šírení hudobného a speváckeho umenia pre vnútorné obohacovanie každého človeka. K blahoželaniu sa pripájame a želáme do ďalších rokov veľa ďalších koncertov, veľa úspechov, veľa vďačných poslucháčov a veľa radosti z rozdávania radosti.
Marta Mikitová
{oziogallery 1077}