Nezvyčajné podanie životného príbehu človeka, spisovateľa a politika Vladimíra Clementisa, rodáka z neďalekého Tisovca. Pred čiernym pozadím na vysvietenej stoličke sedí charizmatický herec Marko Igonda, v rukách drží popísané hárky papiera a vlastne vo forme dialógu o vine a treste z cely smrti s fiktívnou osobou advokáta približuje divákovi život tohto priekopníka socialistickej literatúry. Na zem padajú papierové listy ako preživšie roky života. Spomína na detstvo v Tisovci, študentské roky v Skalici a Prahe. Tu sa stal spoluzakladateľom časopisu DAV. Venoval sa nielen umeniu,
literatúre a kritike, ale aj politickým, národnostným a sociálno – ekonomickým otázkam. Za vojny odišiel do emigrácie, žil v Paríži a Londýne. Vladimír Clementis vystupoval ako komunistický politik, čo mu bolo nakoniec osudné. Na základe vykonštruovaného obvinenia bol v roku 1952 odsúdený na smrť. Jeho posledné myšlienky patrili životnej družke a takým všedným chvíľam každodenného života (prechádzka so psom) a potom tma, tichá hudba a koniec. Tak to aspoň videl autor a spisovateľ Ľuboš Jurík v réžii I. Žantovskej. Takto sme to zhliadli v podkroví múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej v podvečer 14.9.2017 za prítomnosti autora. Scénické čítanie sa konalo v rámci osláv 155. výročia založenia Prvého slovenského gymnázia, v jeho podkrovných múzejných priestoroch.
Napísala Mgr. Petra Oravcová
FOTOREPORTÁŽ PETRA POBOČEKA Z OSLÁV
{oziogallery 1057}