Bohatá história, chudobná súčasnosť
Gemer je dnes stále jeden z najzaostalejších regiónov Slovenska. Rozbité cesty, vyššia nezamestnanosť, viac spustnutých domov ako je tomu v iných regiónoch. V kontraste toho všetkého je ale zároveň krajom s veľkým počtom prírodných krás, historických a kultúrnych pamiatok. Sú tu skvosty ako Ochtinská aragonitová jaskyňa, či Gombasecká jaskyňa alebo hrad Krásna Hôrka, Muráň, či kaštieľ Betliar.
Gemer je ale rovnako posiaty i kopou priemyselných pamiatok, predovšetkým tých, ktoré kedysi súviseli s banskou činnosťou a spracovaním nerastných surovín. Dôkazom bohatej histórie je expozícia baníckeho múzea v Rožňave.
Niekde v srdci Gemera sa na mape dá nájsť vrch so zaujímavým názvom Železník. Opísal ho v jednej zo svojich povestí aj Pavol Dobšinský. A čím je výnimočný? Veď tým, že je železný. Počas stáročí bol rozvŕtaný z každej strany, či už od Rákoša, Nandraža alebo od Sirku. Ostal nemým svedkom zašlej slávy a rušnej banskej činnosti. Je pravdepodobné, že sa tu začalo ťažiť už v dobe laténskej i keď prvá písomná zmienka o ťažbe pochádza z roku 1570. Najväčší rozmach ťažby a spracovania železnej rudy bol v 19. a začiatkom 20. storočia. Veď napr. v roku 1856 sa v Železníckom ložisku vyťažilo až 47,4% celej ťažby v Gemeri, čo vtedy bola takmer štvrtina celouhorskej spotreby železa. Toto miesto zastalo v čase až v polovici 60-tych rokov 20. storočia, kedy z bane v Železníku vyšiel posledný naplnený vozík. Od tej doby toto miesto zastalo v čase. Ľudia sa odsťahovali za prácou, škôlky a obchody spustli, malé políčka začali zarastať. Dnes tu je kľud a ticho.
V roku 2011 bola táto lokalita vyhlásená za pamiatkovú zónu. Otázka je, či to týmto pamiatkam nejakým spôsobom aj pomáha. Veľa budov je opustených, často s narušenou strechou či statikou. Zub času spolu so silou prírody nahlodávajú už aj tie časti, ktoré sa pred pár rokmi zdali celkom zdravé a pevné.
Jedinečná atmosféra
Pokiaľ prichádzate na Železník od obce Sirk, čaká vás krásna kľukatá cesta do kopca, ako stvorená pre cyklistov. Pred jednou zo zákrut vás zrazu čakajú dve viac ako storočné stavby ktoré svojou veľkosťou ako keby sem ani nepatrili. Človek málokedy na malej dedinke alebo usadlosti natrafí na väčšiu budovu, tobôž tu. Obe patrili banskej spoločnosti. Kto tu zastaví a prejde sa po okolí, hneď za budovami, v priľahlom svahu, nájde zamurovaný vchod do bane Ladislav. Po ceste cez kolóniu sa človek dostane medzi domčeky kde v minulosti bývali prevažne baníci. Sú to zase také jedinečné radové bytové domy. Niekedy v jednom takomto dome, rozdelenom na štyri časti bývali štyri rodiny. Každý mal kuchyňu, spálňu a komoru. Dnes je časť domov neobývaná, časť je prerobená, veľa ľudí užíva celý alebo polovicu domu. Dvorčeky pri domoch, kvety, šopky, lavičky, … a železné cestné zábrany, ... atmosféra je tu jedinečná. Rovnako jedinečná je aj prívetivosť ľudí, ktorí nemajú problém pristaviť vás a popýtať sa dačo keďže vás nepoznajú. Mnohí si zachovali pre túto oblasť typické gemerské nárečie, ktoré ešte umocňuje rozhovor, pokiaľ sa s nimi dáte do reči.
Ak by ste prešli ďalej, cestičky k ďalším kolóniám sa pripájajú a zas odpájajú. Keďže kolónie sú vo svahu, je to tu celé tak pekne terasovite usporiadané. V časti Štokovec zase nájdete veľké poschodové baraky v ktorých je až 30 bytov. Popri prechádzke okolo cintorína sa vám naskytne pekný pohľad do doliny a na obec Sirk. Za jasného počasia vidieť na pohoria ktoré akoby stáli v niekoľkých radoch za sebou. A pri západe slnka nad týmito horami je to každý deň iné divadlo. 
Ráno zase divadlo s inverziou. Tí, ktorí radi blúdia, môžu navštíviť aj ďaľšiu významnú časť Železníka s názvom Na Kríži. V budovách popri ceste sídlilo v minulosti riaditeľstvo banskej spoločnosti. Je tu aj vilka, kde býval riaditeľ baní. Tá však už divnou tvorivosťou ľudí, ktorí tam bývajú, stratila svoje čaro.
Na vyvýšenine upúta starobylá drevená kolkáreň a tančiareň. V poslednú zimu pri nej spadol strom a strhol z nej osvetlenie, čo si odnieslo celé nárožie kolkárne. Ktovie aký osud túto jedinečnú stavbu čaká. Pokiaľ nikto nezačne s opravou, je len otázkou času, kedy tieto dve stavby spadnú. Aj táto časť je štátom chránenou pamiatkou. Stavby chátrajú a padajú k zemi. Zaujíma to však vôbec niekoho? Bude tu o pár rokov vôbec čo chrániť?
Nádej na lepšie časy
Veľká budova miestneho kina kde sa premietali filmy už od roku 1929 bola prvou v širokom okolí. Na premietania tu chodil aj gróf z Prednej Hory. Pri tom všetkom je až na počudovanie, že sa tu premietalo až do prelomu tisícročí.
V roku 2014 sa o budovu začali starať miestni nadšenci z klubu Kino Stachanov (Stachanov je zaužívaný názov tohto kina, ktorý zaviedol závodný klub ROH v roku 1953). Kinosála je opravená a v zime vykurovaná, premieta sa cez projektor.
Od roku 2015 začalo smerovať svoje aktivity na túto oblasť aj občianske združenie Skryté Poklady Slovenska. Natočilo dokumentárny film ktorý prináša jedinečný pohľad na toto miesto a výpovede ľudí, ktorí tu žili a pracovali.
Dokumentárny film o Železníku: https://youtu.be/uU0C8YlUeMU
Od jari 2017 sa združenie snaží v spolupráci s obcou Sirk realizovať aktivity na skrášlenie okolia budovy kina a v okolí banskej štôlne Ladislav. Získali finančné prostriedky z Nadácie Orange. Cieľom je vybudovať oddychovú zónu s informačnými tabuľami, lavičkami a chodníkmi a prilákať tak do tejto oblasti viac turistov. Od jesene 2016 vedie opodiaľ aj nová značená turistická trasa.
V ďalšej fáze by občianske združenie chcelo vypracovať projekt na komplexnú záchranu historických budov v tejto časti Železníka. Zámerom je zrekonštruovať priestory tak aby bolo možné prevádzkovať informačné turistické centrum a múzeum s baníckou tématikou. 
Možno sa podarí jedného dňa spriechodniť aj časť štôlne Ladislav a ešte viac zatraktívniť toto miesto. Raritou by bolo rovnako aj premietanie dokumentu pre turistov ako súčasť prehliadky. Zámerov je veľa, všetko ostatné závisí už len od vôle a aktivity miestnych ľudí a nadšencov zo združenia, od ochoty samosprávy a úradov.
Všetci zainteresovaní chcú dať tejto lokalite nádej. Vrátiť jej hrdosť a postavenie, ktoré jej právom prináleží. Cieľom je odkryť stále neobjavený skrytý poklad Slovenska.
Ing. Ladislav Bene,
predseda oz Skryté Poklady Slovenska